Najstaršie javiskové kulisy pozostávali z maľovaných scenérií na plátne, ktoré zvyčajne zobrazujú architektúru, krajinu alebo mytologické scény. Počas renesancie viedla aplikácia lineárnej perspektívy k vytvoreniu maľovaných kulís, ktoré sprostredkovali pocit hĺbky, čím sa posilnil trojrozmerný-efekt javiska.
V 18. storočí scénografi -, ako napríklad tí z rodiny Bibiena -, vyvinuli čoraz sofistikovanejšie techniky perspektívnych a šerosvitných efektov v ich pozadí; najmä v opere a dvornom divadle sa tieto kulisy stali kľúčovým prvkom pri vytváraní veľkolepých scén. Po priemyselnej revolúcii v 19. storočí pokrok v mechanizácii a osvetľovacej technike ďalej poháňal používanie kulís, čím sa stali štandardnou súčasťou moderných umeleckých žánrov, vrátane divadelných hier, opery, baletu a muzikálu.